Sociálna opora u žiakov rómskeho etnika

The paper is focused on the issue of social support of pupils of the Roma ethnic group who are in the adolescence. The aim of the research was to map social support – namely its resources (mom, father, teacher, friends, classmates, teacher assistant, social worker) and types (emotional, instrumental, provided through evaluation and information) in the frequency and importance of perceived social support. The secondary goal was to compare the resources and types of social support with respect to the type of settlement in which respondents live. The research sample consisted of 79 pupils of the seventh to ninth year of elementary school in Rakúsy. Rakúsy rank among the municipalities with one of the highest shares of the Roma population in Slovakia. 46 boys and 33 girls participated in the research, 61 pupils came from the outpost and 18 pupils from the village. We made a deliberate qualified selection. The main method was the CASSS-CZ questionnaire (Questionnaire of social support of pupils and adolescents – Czech version), further data was supplemented by a structured interview. We used descriptive statistics and pair U-test. Research shows that pupils most often receive social support from their mother, who is also the most important source for them. The least important source of support for them is the teacher. Smallest support is provided from a social worker. As far as the individual types of support are concerned, they are mostly provided with informational support, but emotional support is important as well. Some statistically significant differences in individual types and sources of social support were confirmed with respect to the type of settlement of respondents. Contribution of the article is to find out the preferred sources and types of support in children of the Roma ethnic group and subsequent recommendations to practice.

1. Argyle, M. (1999). The Development of Social Coping Skills. In Frydenberg, E. (Ed.) Learning to Cope. New York: Oxford University Press, 81-106. CrossRef

2. Bakalář, P.(2004). Psychologie Romu. Praha: Votobia.

3. Bokhorst, C. L., Sumter, S. R., Westenberg, P. M. (2010). Social Support from Parents, Friends, Classmates, and Teachers in Children and Adolescents Aged 9 to 18 Years: Who Is Perceived as Most Supportive? Social Development, 19(2), 417-426. CrossRef

4. Čáp, J., Mareš, J. (2007). Psychologie pro učitele. Praha: Portál.

5. Čerešníková, M. (2015). Neformálna sociálna sieť - základ života v societe. In: Lehoczká, L., Rosinský, R.: Sociálna sieť v živote marginalizovaných rómskych komunít (16-36). Nitra: UKF.

6. Doňková, O. (2013). Anticipovaná sociální opora a stresovanost u pracovníků Vězeňské služby České republiky. Disertační práce. Brno: Masarykova univerzita, Filozofická fakulta Psychologický ústav.

7. Džambazovič, R. (2007). Priestorové aspekty chudoby a sociálneho vylúčenia. Sociológia, (3), 432-458.

8. Folkman, S., Lazarus, R. S. (1984). An analysis of coping in middle-aged community sample. Journal of Health and Social Behavior, (21), 219-239. CrossRef

9. Gabura, J. (2006). Sociálna práca s rodinou. Bratislava: Občianske združenie sociálna práca.

10. Gecková, A., Pudelský, M., Tunistra, J. (2000). Kontakty s rovesníkmi, sociálna sieť a sociálna podpora z pohľadu adolescentov. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, (2), 121-136.

11. Hagan, J. M. (1998). Social Networks, Gender, and Immigrant Incorporation: Resources and Constraints. American Sociological Review, (63), 55-67. CrossRef

12. Hyksová, Ľ. (2012). Sociálna opora adoscentov vzhľadom na ich sociálne sposobilosti. Bakalárska práca. Olomouc.

13. Janošová, P. (2008). Dívčí a chlapecká identita: Vývoj a úskalí. Praha: Grada Publishing.

14. Ježek, S. (2006). Vztahy s dospělými mimo rodinu. In: Macek, P., Lacinová, L.: Vztahy v dospívaní (81-94). Brno: Barrister and Principal.

15. Kebza, V. (2005). Psychosociální determinanty zdraví. Praha: Academia.

16. Klein, V., Rusnáková, J., Šilonová, V. (2012). Nultý ročník a edukácia rómskych žiakov. Spišská Nová Ves: Roma Education Fund.

17. Kollárik, T.(2002). Sociálna psychológia práce. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo UK.

18. Končeková, Ľ. (2014). Vývinová psychológia. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška.

19. Koteková, R. (1998). Etnický kontext sociálnych kompetencií - sociálna akceptácia rómskych detí v škole. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, (2), 119-134.

20. Koteková, R., Šimová, E., Gecková, A. (1998). Psychológia rodiny. Košice: Pegas.

21. Koubeková, E. (1997). Charakteristiky sociálnej podpory pubescentov v kontexte copingu. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, (2), 107-114.

22. Koubeková, E. (2002). Sebaúcta - významný korelát sociálnej opory. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, (4), 335-344.

23. Kožený, J., Tišanská, L. (2003). Dotazník sociální opory - MOS: Vnitřní struktura nástroje. Československá psychologie, (2),135-143.

24. Kretová, E. (2004). Príslušnosť rómskych detí ku komunite ako vzťah k domu, osade, škole a dedine. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, (2), 138-148.

25. Křivohlavý, J. (1999). Moderátor zvládání zátěže typu sociální opory. Československá psychologie, (2), 106-118.

26. Křivohlavý, J. ( 2001). Psychologie zdraví. Praha: Portál

27. Křivohlavý, J. (2009). Psychologie zdraví. Praha: Portál.

28. Kundrátová, B. (1995). Sociálno-psychologické charakteristiky postavenia rómskych detí v etnicky zmiešaných triedach ZŠ. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, (2), 215-227.

29. Kundrátová, B. (2003). Možnosti ovplyvňovania etnických postojov u detí. Pedagogická revue, (2), 146-159.

30. Liégeois, J. P. (1995). Rómovia, cigáni, kočovníci. Bratislava: Rada Európy.

31. Ľuptáková, K. (2004). Úroveň a kvalita pripravenosti učiteľov na realizáciu multikultúrnej výchovy na 1. stupni ZŠ. Výsledky prieskumu. Pedagogické rozhľady, (3), 6-11.

32. Mareš, J., Rybářová, M., Lašek, J. (1996). Dvě sondy do dětského zvládaní zátěžových situací. In: Mareš, J., Furman, A.: Školní psychologie, 96(101-110). Hradec Králové.

33. Mareš, J. (2001). Nevyužívaní či odmítaní sociální opory. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, (3), 214-224.

34. Mareš, J. (2002). Typologie sociální opory. In: Mareš et al.: Sociální opora u dětí a dospívajících II (188-197). Hradec Králové: Nucleus.

35. Mareš, J. (2004). Negativní aspekty sociální opory. In: Ruisel, I., Lupták, D., Falat, M. (eds.): Sociálne procesy a osobnosť (284-294). Ústav experimentálnej psychológie SAV.

36. Mareš, J., Ježek, S. (2005). Dotazník sociální opory dětí a dospívajících. Praha: Institut pedagogicko-psychologického poradenství ČR.

37. Medveďová, Ľ. (2001). Vplyv stresora a subjektívnej percepcie jeho zvládnuteľnosti na preferenciu a úroveň stratégií zvládania v rannej adolescencii. Psychológia a patopsychológia dieťaťa (4), 291-310.

38. Medveďová, L. (2004). Zdroj stresu a zdroje jeho zvládania deťmi a adolescentmi. (Skúmanie zvládania vo VÚDPaP-e v rokoch 1999-2002). Psychológia a patopsychológia dieťata, (4), 108-120.

39. Morvayová, D. (2006). Kresba rodiny pri skúmaní sociálneho prostredia rómskych a nerómskych detí. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, (3), 230-249.

40. Ondřejová, E., Koukola, B. (2003). Sociální opora u studentu gymnázií měrěná dotazníkem CASSS-CZ. Mareš et al.: Sociální opora u dětí a dospívajících III (102-110) Hradec Králové: Nucleus.

41. Ondřejová, E., Koukola, B. (2003). Výskum sociální opory pomocí dotazníku SSQ6 u žáků základních škol, středních škol a vyšší odborné školy. In: Mareš et al.: Sociální opora u dětí a dospívajících III (110-120). Hradec Králové: Nucleus.

42. Oravcová, J., Kariková, S. (2011). Psychológia v edukácii. Banská Bystrica: Občianske združenie Pedagóg.

43. Radičová, I. (2001). Hic Sunt Romales. Bratislava: Nadácia S.P.A.C.E.

44. Rosenfeld, L. B., Richman, J. M. (1999). Supportive Communication and School Outcomes Part II. Communication Education, (4), 294-307. CrossRef

45. Rusnáková, J. (2007). Objektívne a subjektívne charakteristiky chudoby v rómskych osadách. Rodina v novom miléniu (168-181). Nitra: UKF.

46. Rusnáková, J., Rochovská, A. (2014). Segregácia obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít, chudoba a znevýhodnenia súvisiace s priestorovým vylúčením. Geographia Cassoviensis, (2), 162-172.

47. Rusnáková, J., Čerešníková, M. (2015). Sociálna opora a sociálne siete Rómov. Nitra: UKF.

48. Říčan, P.(1998). S Romy žít budeme, jde o to jak. Praha: Portál.

49. Sarason, I. G. , Sarason, R. S., Pierce, G. R. (1994). Social support: Global and relationship-based levels of analysis. Journal of Social and Personal Relationships, (5), 295-312. CrossRef

50. Schraggeová, M. (1993). Niektoré charakteristiky sociálnej podpory u absolventov vysokých škôl. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, (3), 232-243.

51. Šolcová, I., Kebza, V.(1999). Sociální opora jako významný protektivní faktor. Československá psychologie, (1), 19-38.

52. Šolcová, I. (2009). Vývoj resilience v dětství a dospělosti. Praha: Grada Publishing.

53. Šramková, M., Rusnáková, J. (2009). Rómske dieťa z osady v škole. Sollárová, E.: Identifikácia intelektového potenciálu a vzdelávanie rómskych žiakov (29-44). Nitra: UKF.

54. Šramková, M. (2009). Využitie preventívneho programu na zlepšenie sociálnych vzťahov v etnicky rôznorodej školskej triede. In: Fabiánová, V.: Kultúrne kontexty sociálnej interakcie a sociálnej komunikácie v etnicky zmiešaných lokálnych spoločenstvách (157-178). Nitra: UKF.

55. Valachová, D. et al. (2002). Vzdelávanie Rómov a multikultúrna koexistencia. Bratislava: SPN.

56. Vágnerová, M. (1999). Psychopatologie pro pomáhajćí profese. Praha: Portál.

57. Vágnerová, M. (2000). Vývojová psychologie. Praha: Portál.

58. Výrost, J., Slaměník, I. (2001). Aplikovaná sociální psychologie II, Praha: Grada Publishing.

59. Zaťková, L. (2002). Zdroje sociálneho odmietania u detí školského veku. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, (4), 315-323.