Co na srdci, to na jazyku

Publikace vysvětluje jak základní teoretická a metodologická východiska kognitivní a kulturní lingvistiky, tak konkrétní možnosti jejich využití v souvislosti s češtinou a bohemistikou. Nosnost kognitivistického přístupu k jazyku je zobrazována různě zaměřenými pohledy na slovní zásobu češtiny. Záměrem autorek je poukázat na vnitřní provázanost jazyka, kultury a každodenního života národního společenství.

Co na srdci
1. Kognitivní lingvistika tady a teď (Irena Vaňková, Iva Nebeská)
1.1. Interdisciplinární kontexty
1.2 Pojetí jazyka a jazykovědy
1.3 Základní směry v kognitivní lingvistice
2. Člověk ve světě a v jazyce
2.1 Univerzální a relativní (Irena Vaňková)
2.2 Jazykový obraz světa (Irena Vaňková)
2.3 Antropocentrismus jako perspektiva jazykového obrazu světa (Irena Vaňková)
2.4 Kategorizace a význam (Irena Vaňková)
2.5 Metafora a metaforičnost (Iva Nebeská)
3. Kapitoly o smyslech
3.1 Patero smyslů v českém obrazu světa (Irena Vaňková)
3.2 Smysly jako zdrojové oblasti konceptuálních metafor
3.3 Poznámky o smyslovém vnímání v interdisciplinárních souvislostech (Jasná Šlédrová)
3.4 Závěry o smyslech
4. Kapitoly o barvách (Irena Vaňková)
4.1 Mít barvu a nemít barvu: barevnost a nebarevnost v českém obrazu světa
4.2 Žlutá barva v českém obrazu světa
4.3. Čtyry doby Boženy Němcové: barevnost a barvy v českém obrazu světa a v uměleckém textu
5. Různá témata - různé metody
5.1 Srdce to lidské (K jazykovému obrazu srdce v češtině) (Irena Vaňková)
5.2 Rozměrové vztahy v češtině (Jasná Šlédrová)
5.3 Významy slov silný a slabý (Lucie Saicová Římalová)
5.4 Některé prostředky vyjadřování nejistoty (a, jistoty") (Iva Nebeská)
to na jazyku
Summary (Lucie Saicová Římalová)
Ediční poznámka
Literatura
Jmenný rejstřík
Věcný rejstřík

Jazyk vo svete, svet v jazyku
Metafora nie je primárne jazykovým javom, ale mentálnym, celý náš konceptuálny systém, naše videnie sveta a myslenie je metaforické.
Potrebujeme jazyk, aby sme mohli myslieť, alebo je to naopak? Keby sme sa narodili do iného jazykového prostredia, bola by naša kognitivita výrazne iná? Inak by sme kategorizovali, vnímali a mysleli? A čo keby sme sa v útlom detstve nenaučili žiaden jazyk? Podobné otázky už dlho pútajú pozornosť jazykovedcov, filozofov, psychológov, kulturológov, etnológov a pedagógov. Odpovede siahajú od krajného jazykového determinizmu po jazykový univerzalizmus.
Kognitívna lingvistika sa zaoberá jazykom z hľadiska ľudskej kognitivity. Vychádza z predpokladu, že jazyk jeho gramatika, slovná zásoba, frazeológia a sémantika vypovedá o našom myslení, o tom, ako jednotlivé veci a javy vnímame, chápeme, hodnotíme a aký máme k nim vzťah. Na rozdiel od štrukturalistov kognitívna lingvistika chápe jazyk ako neoddeliteľne spätý s konceptuálnym systémom. Ako o tom svedčia najnovšie poznatky neurovied, jazykové a mimojazykové poznanie je ťažké oddeliť; je uložené v tých istých neuronálnych okruhoch a aktivuje sa spoločne, podľa situačného kontextu. Význam jazykového výrazu potom možno chápať ako súhrn všetkých kontextov, v ktorých sa výraz vyskytuje a používa.
Pre ľudské kognitívne procesy je charakteristická v prvom rade naša v priestore ukotvená stelesnenosť a na ňu viazaná ľudská perspektíva a obrazové schémy. Ďalej je to schopnosť kategorizovať a tvoriť si konceptuálny systém na základe prototypov a v neposlednom rade schopnosť prekročiť hranice toho, čo je zmyslovo dané a vnímateľné prostredníctvom telesných dispozícií, pomocou metaforického chápania a vyjadrovania.
Schopnosť kategorizovať vnímať realitu ako zloženú z častí, ktoré sú vzhľadom na svoje vlastnosti zmysluplne zatriedené do rôznych celkov, schopnosť začleňovať nové poznatky do rámca už poznaného, nám umožňuje prežívať svet ako usporiadaný a zmysluplný. A teraz k metaforám. V centre záujmu kognitívnych viednie sú metafory umelecké, ojedinelé invenčné ozdoby individuálnych autorov, ale metafory uzuálne bežne používané v každodennej komunikácii. A tie nie sú okrajovou, ale podstatnou črtou ľudského vyjadrovania. U väčšiny z nich si ani neuvedomujeme, že sú metaforami (len pri opätovnom zbežnom prečítaní tohto článku ich nájdeme hneď niekoľko: otázky pútajú pozornosť, odpovede siahajú, vychádza z predpokladu, sémantika vypovedá, lingvistika chápe.). Bádatelia začali pátrať po pôvode a motivácii metaforického vyjadrovania: ako je možné, že nielen každodenné, ale aj odborné a vedecké vyjadrovanie je plné metafor (teória má pevné základy, kľúčové slová, otvorené otázky, zhrnutie)? A prišli k zásadnému poznatku: metafora nie je primárne jazykovým javom, ale mentálnym, celý náš konceptuálny systém, naše videnie sveta a myslenie je metaforické. Podľa Lakoffa a Johnsona hrá v našom myslení oveľa významnejšiu úlohu, ako sa predpokladalo, skúsenosť ľudského tela, skúsenosť sprostredkovaná zmyslami naše myslenie je telesné. Vo vede metafora umožňuje jazykovo uchopiť aj také poznatky, ktoré zatiaľ nie sú pojmovo zvládnuté.
Prístupy, ktoré sa dnes uplatňujú v kognitívnej lingvistike, možno zhruba rozdeliť do troch skupín. Predstavitelia prvej ?neurolingvistickej" skupiny majú blízko k umelej inteligencii a neurovedám. V centre ich pozornosti je modelovanie vybraných javov, vo vzťahu k jazyku skúmajú predovšetkým jeho ?implementáciu" v mozgu. Predstavitelia druhej skupiny, ktorú by sme mohli nazvať psycholingvistická, skúmajú, čo jazyk vypovedá o rôznych aspektoch mysle. Predstavitelia tretej ?etnolingvistickej" skupiny akcentujú sociálny a kultúrny aspekt: skúmajú, čo je charakteristické pre obraz sveta sprostredkovaný konkrétnym jazykom, prípadne porovnávajú rôzne jazykové obrazy sveta. K tretiemu prístupu sa hlási aj kniha s metaforickým názvom Co na srdci, to na jazyku. Autorky české lingvistky sa v ňom hlásia k odkazu poľskej lingvistickej školy, ktorá pojem ?jazykový obraz sveta" zaviedla a teoreticky i metodologicky rozpracovala. Okrem teoretických kapitol kniha ponúka systematické zmapovanie používania výrazov pre zmysly a farby v českom jazykovom obraze sveta, ktoré je výsledkom spoločného medzinárodného výskumu porovnávacej sémantiky s Katedrou polonistiky Varšavskej univerzity. V duchu metodológie ?významom výrazu je súhrn všetkých kontextov, v ktorých sa používa", bolo analyzovaných množstvo literárnych i umeleckých prameňov. Táto prvá systematická monografia pre český jazyk zaujme iste aj slovenských čitateľov veď naše jazyky sú natoľko podobné, že väčšina získaných záverov priamo platí aj pre slovenčinu. Autorky vykonali veľký kus práce, takže záverom môžeme k metaforickému názvu knihy pripojiť aj metaforické klobúk dolu, či komu sa nelení, tomu sa zelení.

Martin Takáč, Knihy a spoločnosť 2/2006, str. 6